sobota 26. januára 2013

SÚŤAŽ 200 followers na Knihománií !!!

Knihománia tento týždeň prekročila 200 nasledovateľov. Som veľmi rada za každého nového nasledovateľa a veľmi si vážim, že môj blog čítate. Chcem Vám povedať, že Vám veľmi pekne ďakujem, no a samozrejme Vás chcem potešiť SÚŤAŽOU.

A o čo sa bude súťažiť?






+ diárik na rok 2013

Ceny do súťaže poskytlo vydavateľstvo Slovart a Albatrosmedia a samozrejme moja maličkosť. Vydavateľstvám veľmi pekne ďakujem. 

  1. výherca - Mechanický anjel + Črepiny duší
  2. výherca - Mechanický anjel + Nadpozemská
  3. výherca - Mechanický anjel + Diárik na rok 2013
  4. výherca - cena útechy Mrazivé leto

Teraz k pravidlám súťaže :
  • musíš byť zo Slovenska alebo z Čiech
  • súťaž trvá od 26.1.2013 do 9.2.2013 ( do 16.2.2013 vyhlásim výhercov za pomoci random.org )
  • vyplň formulár ale len raz

Formulár pozostáva z dvoch prieskumných otázok a 5  súťažných otázok. Nechajte mozgové závity pracovať a keď vyplníte celý formulár, ste zaradení do súťaže. Všetkým držím palce a bavte sa !!!




utorok 15. januára 2013

RECENZIA : Delírium Lauren Oliver


  • originálny názov : Delirium (Delirium #1)
  • počet strán : 360
  • vydané na SK : 2012
  • kúpiť
anotácia : Láska je nákaza, príčina vážnej choroby, ktorou sa nesmieme nakaziť. Lena, hlavná hrdinka úvodnej časti trilógie s názvom Delírium, si užíva „posledné“ leto pred svojimi osemnástymi narodeninami. To by nebolo nič neobvyklé, avšak pre ňu to znamená zásadnú zmenu. Deň, kedy podstúpi zákrok, ktorý ju má uchrániť pred nakazením deliria amor nervosou – tá znemožňuje jasne myslieť a oslabuje schopnosť robiť správne úsudky. Presne určená budúcnosť, manžel, práca – nalinkovaný život bez bolesti, na ktorý sa roky predtým tešila. No len dovtedy, kým nestretne Alexa. Ten otočí jej život naruby a Lena si uvedomí, že všetko, čo ju doposiaľ obklopovalo, bolo len dômyselnou spleťou lží…

Moje pocity :

Od Lauren Oliver som už čítala jednu knihu pod slovenským názvom Kým dopadnem. Bola veľmi emocionálne pojatá a Lauren v nej ukázala ako vie narábať so slovíčkami a ako dokáže čitateľa doslova pritlačiť k deju. Kým dopadnem bola kniha bez pokračovaní a tak ma zaujímalo s čím ďalším dokáže prísť. Delírium je prvá časť trilógie a to podotýkam dystopickej, čo je naozaj niečo úplne iné než kniha Kým dopadnem.
Klasická dystópia začína úplne rovnako ako ostatné knihy z tohto žánru. Spoločnosť oddelená od ostatku sveta. Zmena nastáva iba v mene mesta. Mesto Portland a to je oddelené od divočiny elektrickým plotom. A tým všetky spojitosti s inými dystopickými knihami končia. Lauren totiž svet a jeho pravidlá postavila úplne inak. 
Ona spravila z lásky chorobu. Dokázala ukázať aké má láska symptómy prenesené v tom najhoršom slova zmysle, aby to vyznelo ako naozaj reálne riešenie, prečo by Amor deliria nervosa mala byť choroba. Vedci prišli na to, že práve láska zabíja a nielenže sa pred ňou treba chrániť, oni ju aj liečia. Lena čaká na zákrok ako na spasenie. Ten jej má zabezpečiť aby sa nenakazila touto chorobu, kvôli ktorej zomrela aj jej matka.

Celý príbeh je založený práve na láske a vzťahoch. Ako by človek dokázal žiť bez lásky? Či sa chce obetovať a žiť ako stroj, alebo vo vlastnom záujme svojich pocitov opustiť túto zvrátenosť. Začiatok knihy je jemný a naivný ako celá hlavná hrdinka. Robí to, čo sa jej nakáže a jediný svetlý bod jej života je jej kamarátka Hana, ktorá akosi nie je až také neviniatko. Hana je takým humorným a odvážnejším spestrením knihy. Tak to bolo do polovice knihy. Potom to bolo úplne naopak. Práve Lena otvorila oči a práve ona bola viac než odvážna. Čo by to bola za kniha, keby sa niekto nevzpriečil tomuto divnému postoju krajiny? Takže na scénu sa dostáva Alex. Ideálny chlapský hrdina,ktorý nielenže mrknutím dokáže omráčiť polovicu ľudstva :D on je milý, láskavý ale aj poriadne priebojný, vtipný a nakoniec - prieči sa systému. A nemôžem nespomenúť malú Grace, ktorá mala potenciál hneď od začiatku a v podstate až na konci zisťujete jej charakter, prečo robí to čo robí. Aj keď je kniha o tom, že láska je choroba paradoxne je tam lásky až na prasknutie. Delírium je jedna z najromantickejších dystópií, aké som kedy čítala. Myslím, že takýto prívlastok som ešte dystopickej knihe hádam ani nedala. Akciu nájdeme iba na konci knihy a aj tá je zakončená veľmi emocionálne. Lauren Oliver opäť raz dokázala, ako vie narábať s citmi čitateľov. Nemyslím si, že je najlepšia z dystópií, ale jednoducho to, ako je jemne podaná a ten štýl autorkinho písania je príťažlivý. Je to ten typ príbehu, kedy sa potrebujete rýchlo, rýchlo dostať ku koncu a ste zvedaví ako to celé dopadne.

Delírium má veľmi jemnú a vkusnú obálku a veľmi sa páči jej rozloženie strán, pričom každá kapitola začína vetou, citáciou, alebo sprievodnými znakmi amor delirie nervosy. Navodzuje to pri deji taký lepší pocit a rýchlejšie pochopíte jadro veci. Páčil sa mi aj mladistvý preklad a ak aj bol sem tam nejaký preklep skôr som ho prehliadala, akoby som sa mala nad tým zamýšľať.  Druhý diel je čo chvíľa na scéna a bude sa volať Pandemónium. Ja sa naň skutočne veľmi teším. Toto bola vlastne prvá kniha, ktorou som začala rok 2013. Skutočne som lepšie nemohla začať.


streda 2. januára 2013

RECENZIA : Atlas mraků David Mitchell


  • originálny názov : Cloud Atlas
  • počet strán : 504
  • vydané v CZ : Mladá fronta 2012
  • kúpiť
anotácia :

Atlas mraků získal nominace na Booker Prize, James Tait Black Memorial Prize, Arthur C. Clarke Award a Nebula.

David Mitchell ve svém rozsáhlém románu Atlas mraků maže hranice mezi styly, žánry i časovými rovinami a poutavým způsobem se zamýšlí nad nebezpečím lidské touhy po moci i jejími možnými důsledky.

Nedobrovolný cestovatel plavící se v roce 1850 přes Tichý oceán, vyděděný skladatel obstarávající si nejisté živobytí v Belgii mezi 1. a 2. světovou válkou, ambiciózní novinářka píšící v Kalifornii v dobách, kdy tam byl guvernérem Ronald Reagan, ješitný nakladatel ukrývající se před věřiteli ze zločineckého podsvětí, geneticky modifikovaná jídlonoška čekající na smrt a Zachry, mladý ostrovan zažívající soumrak vědy a civilizace – to jsou vypravěči Atlasu mraků, kteří odkudsi z potemnělých chodeb dějin slyší dozvuky ostatních příběhů. Každý záchvěv ozvěny více či méně pozměňuje jejich vlastní osudy.

Moje pocity :

Atlas mraků bol vydaný vydavateľstvom BB/art už v roku 2006, no vtedy nebol záujem až tak veľký ako práve teraz, kedy na nás z každého kina vytŕča úžasný plagát k filmu. Takže druhé vydanie v podaní vydavateľstva Mladá fronta, nemohlo prísť v lepšom čase. Priznám sa, že aj ja som sa dala ovplyvniť a nedávno som si túto skvelú knihu kúpila. David Mitchell nie je ani zďaleka v písaní nijaký nováčik a že je majster slova som sa presvedčila sama, pri čítaní tejto bichle s 504 stranami, s maličkým písmom.

Atlas mrakov začína zápiskami do denníka Adama Ewinga, neskôr dopismi nadaného Roberta Frosbishera, detektívkou v podaní novinárky Luisy Reyovej, mojimi obľúbenými vtipnými scénami pána Cavendisha, ktorý si toho chudák užil viac než dosť, sci-fi v podaní vypočúvania Orison Sonmi a nakoniec dystopické rozprávanie Zachryho " že jo ". A keby sa Vám to zdalo málo, potom si to dáme od druhej polovice knihy opačným smerom. David Mitchell napísal do jednej knihy šesť príbehov a ak sa niekomu zdá, že sú totálne ale TOTÁLNE odlišné je to úplne normálne, pretože oni naozaj sú odlišné :D. Ale čo ten pán autor dokázal? On ich spojil a ešte ako! To bolo totálne nepravdepodobné, neskutočne dômyselné a nápadité.

Kniha Atlas mrakov nie je zrovna ľahké čítanie. Prvý príbeh sa mi čítal dosť ťažko, kým som si navykla na autorov štýl a popravde, celý prvý príbeh mi pripadal nesmierne nudný. Polovicu času sme totiž na palube lodi a kým som sa dostala k nejakej pointe, veľmi obsiahlo autor opisoval pomocou Ewingovho denníka všetko naokolo. Potom však prišiel na rad príbeh o nádejnom skladateľovi a už to išlo. Pokiaľ som všetky jeho dopisy neprečítala, knihu som nezavrela. Nehovoriac, že už v tomto príbehu bol súvis s tým prvým a bola som strašne zvedavá ako sa to vlastne VŠETKO bude spájať. Každý príbeh, vlastne všetko spolu nadväzovalo a ja som sa nestíhala čudovať.
Na knihu Atlas mrakov si musíte spraviť čas, pretože musíte nad všetkým premýšľať aby ste si ju dokonale vychutnali.
Autor nielen posúval príbehy od jednej doby k druhej, ale tak používal v príbehoch aj vyjadrovanie postáv. Páčilo sa mi to, ako sa vyhral so slovnými spojeniami  a kým som na začiatku čítala opisy posádky v staromódnom slovoslede s archaizmami, každým ďalším dejom sa autor vsunul do danej doby a daným zvyklostiam v rozprávaní. Fakt myslel na všetko. Sledovať osudy všetkých hrdinov bolo reálnejšie a namiesto nudy som sa uchechtávala vo výrazoch aké sa v skutočnosti používali a aké sa "možno" budú. Viac som sa vedela do prostredia deja vcítiť.
Áno David Mitchell myslel naozaj na všetko. Myslel hlavne na svojich čitateľov, pretože každému sa páči niečo iné. Kým jeden preferuje históriu, druhý zasa detektívku a ja dystópiu :D. Takže zhrňme si to. Jedna kniha, 6 príbehov, 6 žánrov a 6 rôznych štýlov písania. Každý si určite v tejto knihe nájde to svoje. To garantujem.

Je to tak zvláštne, že som sa upla na hrdinov knihy jednotlivo, avšak ako celok je to úplne o inom. Takú rozpoltenosť pri knihe som už dávno nezažila. Teraz si už môžem s kľudným svedomím pozrieť aj filmové spracovanie, aj keď vážne netuším ako toto dokázali sfilmovať. Tlieskam Atlasu mrakov, že si ma získal ! A vy sa ponáhľajte s kúpou, lebo ako tak pozerám vo väčšine obchodov, je kniha vypredaná. To k téme, čo urobí jedno filmové spracovanie.