utorok 24. februára 2015

RECENZIA : Pomalé skúmanie ticha Patrick Rothfuss

" Poviem vám príbeh o príbehu. Pretože rozprávanie príbehov mám v krvi. "

Kronika kráľovraha sa zatiaľ skladá z dvoch kníh - Meno Vetra a Strach múdreho muža. Obe knihy sú bichle a tí, čo ich čítali s čistým svedomím môžu povedať, že aj napriek enormnému počtu strán, sa nevedeli príbehu nasýtiť. Kým Patrick Rothfuss píše tretí a záverečný diel trilógie ( teda pevne dúfam, že mi neurobí v najbližšom čase nejaký obrovský šok ), pripravil pre verných čitateľov ulahodenie pre dušu. Tým je útla knižôčka Pomalé skúmanie ticha.

V prvom rade som možno jedna z mála, ktorú udivilo akú postavu si Rothfuss vybral pre napísanie tohto medzi príbehu. V jeho predchádzajúcich knihách bol samozrejme Kvothe ústrednou postavou, ale dokonale vykreslil aj tie vedľajšie. Mohol si vybrať naozaj kohokoľvek. Willa, Simona Felu či Elodina alebo Devi či Denu, ktoré mali v knihách viac priestoru. On si však vybral komplikovanejšiu cestu. Auri bola síce takým tajomným zjavením ukrývajúcim sa v Podsvete, ale celkom som si nebola istá, čo tým príbehom chce čitateľovi ponúknuť. Čuduj sa svete Rothfuss hneď v úvode knihy na moje prekvapenie čitateľa upozorňuje, že ten príbeh nebude niečo, na čo sme u neho ako autorovi obľúbených kníh zvyknutí. V tom úvodnom texte vyznieva jeho príhovor, akoby sa ospravedlňoval verným čitateľom, ktorým sa táto kniha zrejme nebude páčiť.

Kniha je písaná v tretej osobe a hneď na začiatku vás zamrazím, pretože jej chýbal akýkoľvek dialóg, priama reč, proste niečo čo malo na začiatku a na konci úvodzovky. Uvedomila som si to až po nejakej tretej kapitole, že príbeh je vlastne prerozprávaným príbehom. Akoby som čítala rozprávku na dobrú noc, bez zbytočných obkecávačiek hlavného hrdinu. Autor dokázal opísať pocity, myšlienky aj psychické pohnútky bez akéhokoľvek zásahu priamej reči. Už len toto je podľa môjho názoru neuveriteľné. Keď sa však spätne  pozriem na Meno Vetra a Strach múdreho muža, uvedomujem si, že presne toto robil aj v tých knihách, akurát tam to bez priamej reči už nešlo, nakoľko bola o viacerých postavách. Vybavujem si však, že hlavným bodom jeho dokonalého písania boli opisy. Jeho dokonalé opisy... Jeho uveriteľné opisy... Akoby som bola tichý poslucháč - presne to bolo na tých knihách také dobré. A presne preto všetci zbožňujú jeho osobitý štýl. Rothfuss nepotrebuje obrovské zvraty, aby dal knihe to, čomu sa povie príbeh.

Pomalé skúmanie ticha je v prvom rade veľmi dobrý názov. Vystihuje kompletne celú knihu, ako aj hlavnú hrdinku. Auri je veľmi jemné dievča, trošku pomätené, svojrázne a veľmi detailne vie lipnúť na určitých predmetoch, miestach a žije vo vlastnom osamelom svete, kde blúdi z jednej chodby do druhej. Možno som spočiatku bola sklamaná, pretože som mala potrebu z knihy zistiť, ako sa toto útle dievča dostalo do Podsveta. Bažila som mylne po informáciách, ktoré z tejto knihy neprichádzali. Niekde v polovici knihy som si začala Aurin príbeh užívať. Mala zdanlivo jednoduchý život, avšak pociťovala samotu. Samotu však zaháňala do kúta a nepripúšťala si ju. Na jednej strane bola perfekcionistka, na druhej jej stále niečo chýbalo a nevedela kde to uložiť. Akoby bojovala sama so sebou a čakala na deň kedy príde on. Toto všetko a omnoho viac dokázal Patrick Rothfuss opísať v knihe s pár stranami. Dokázal, aby som sa do Auri, ako osoby vcítila a možno hľadala aj v sebe akýkoľvek pocit, ktorý s ňou mám spoločný.

Pomalé skúmanie ticha je zvláštna kniha. Nie každému sa zapáči. nie každý pochopí, čo tým chcel autor povedať a nie každý bude spokojný s jej obsahom. Mne ulahodil a tou zvláštnosťou si ma získal. Kniha je popretkávaná ilustráciami Nate Taylora a krásne dotvára atmosféru. Preklad sa viaže opäť s Michalom Jedinákom a určite nič nepokazím, keď si dovolím tvrdiť, že lepšie by to nepreložil hádam nik. Na záver by som dodala :" Kiežby každý autor tak krásne opísal cestu k tomuto príbehu v záverečnej poznámke. "

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete kúpiť tu.

pondelok 23. februára 2015

SÚŤAŽ Knihománia má 4 roky !!!

Štyri roky... Fúha. Celkom pekné číslo má tá Knihománia však? No a toto moje škôlkárske dieťa už prešlo zmenami, všakovakými recenziami a článkami. Blogovanie je proste super oddych a spojené s knihami, perfektný koníček. Zatiaľ čo som vždy so všetkým sekla ako napr. behanie / hádam sa k tomu vrátim /, cvičenie / nemám proste silu sa prinútiť/, štrikovanie a hačkovanie, či pečenie alebo hranie všelijakých PC hier :D, čítanie kníh a blogovanie je niečo, čo sa mi asi nikdy nezunuje.

Knižných blogov je teraz už nad mraky a je úžasné sledovať od tých začiatkov, kedy nás bolo naozaj len pár, ako sa to rozrastá a koľko ľudí má rovnaký koníček a spoločný záujem. Jasné, že už nie je toľko času, ako som mala na začiatku a nedá sa pridávať článok či recenzia každý deň. Keď si už ale k blogeru sadnem a niečo zo seba vylúdim, je to fajn relax. Za štyri roky sa mi neskutočne premnožili knihy a napriek novej knižnici sa celkom tlačia v našej obývačke. Prešla som viacero žánrov a nemôžem povedať, že by som mala nejaký naozaj vyhranený.

No a narodeniny by som chcela osláviť práve s čitateľmi, ktorí Knihomániu čítajú a sú jej stále verní. Inak veľmi dobrý pocit, keď mi niekto okomentuje článok či recenziu, keď si niekto naozaj kúpi knihu, lebo som ho recenziou presvedčila a následne mi napíše, aký je rád, že tú knihu má. Teší ma keď niekomu urobím radosť knihou zo súťaže, alebo mu zodpoviem na otázky z e-mailu.

No a čo by to boli za narodky, keby som neusporiadala opäť nejakú súťaž však? Tento krát som sa rozhodla pre niečo veľmi aktuálne. Fifty shades of Grey otriasla najprv knižným svetom a teraz sa ľudia doslova zbláznili a kiná sú preplnené. Všetci bažia vidieť Anastasiu a Greya v akcií na filmovom plátne. Preto som si povedala, že práve súťaž s Päťdesiatimi odtieňmi sivej bude veľmi lahodiť nejednej duši.



Na obrázku môžete vidieť o čo sa bude súťažiť. Kniha Päťdesiat odtieňov sivej + diáre + náramky a odznaky.
Pohľad na odznaky a náramky z bližšia :

Kniha je v mäkkej väzbe a ako inak s filmovou obálkou. Inak tie odznaky sú strašne milé a ten náramok je fakt dobrej farby. Všimnite si " Laters, Baby ". Dokonalé :D.

Súťaž bude otvorená  pre Čechov aj Slovákov od dnes 23.2.2015 do 8.3.2015. Hlavný výherca získa knihu s náramkom, odznakom a diárom a ostatní dvaja si podelia ostávajúce náramky s diármi a odznakmi. Myslím, že môže byť...

Jediné čo treba urobiť, aby ste sa zapojili do súťaže, je  zaregistrovať sa do súťažného formulára. Hor sa do toho :) Za ceny ďakujem vydavateľstvu ALBATROSMEDIA.


streda 4. februára 2015

RECENZIA : Kráľovná Tearlingu Erika Johansenová

Čierna mágia, ľudia na vysokých postoch v spleti peňazí a intríg vládnu Tearlingu. S tým je však koniec. Kelsa, dievča s jazvou a tajomným náhrdelníkom, dosiahla vek devätnásť rokov. Je možné aby to sa to dievča, ktoré nepozná nič o svojej krajine a ani o ľude v ňom žijúce, posadilo na trón? A čo je najdôležitejšie, " Ak prežije, stane sa legendou..."

Kráľovná Tearlingu je kniha, o ktorej som síce počula, no nemala som tendenciu vracať sa k informáciám o jej vydaní a nejak som neprahla po jej prečítaní. Bola som zvedavá, ale  nebol okolo toho dostatočný vzruch na to, aby som si o nej zisťovala niečo viac. Vedela som len to, že to bude nejaká fantasy. Preto som teraz naozaj milo prekvapená, čo za príbeh to na mňa vybehol v plnej kráse.
Kelsa je vychovávaná vo vyhnanstve a hlavne preč od ľudí, ktorí by ju najradšej vymazali z povrchu zemského. Jej matka kráľovná Elyssa je mŕtva a práve Kelsa má vo svojich devätnástich rokoch nastúpiť ako následníčka na trón. V ten večer ju odvádzajú do kráľovstva, ale nebude to také ľahké. V pätách má nielen svojho strýka, ale aj Červenú kráľovnú. V tom momente je vlastne každý jedinec v celom kráľovstve presvedčený, že Kelsa na trón ani nedôjde a už vôbec ju nestihnú ani korunovať.
Kelsa je plná obáv a neverí ani sebe samej, či by vôbec dokázala panovať kráľovstvu, ktoré ani nepozná. Je však silná a čoraz bližšie sú ku kráľovstvu, je presvedčená, že práve ona musí napriek všetkým okolnostiam stáť nohami pevne pri zemi. Musí si uvedomiť komu môže a komu nemôže veriť. Postupne však všetko vypláva na povrch.

Kráľovná Tearlingu je malá útla kniha, s ešte menším písmom vo vnútri. Je rozdelená na tri časti a úvod každej začína úryvkami z historických kníh Tearlingu. V kapitolách sa strieda rozprávanie hneď niekoľkých postáv, v závislosti od momentu, ktorý čitateľ potrebuje vedieť ako nasledujúci a aby sa príbeh nezlieval dokopy. V knihe je hlavná hrdinka spočiatku ustráchaná a neverí si, ale postupom času začína na svojej odvahe pracovať a stáva sa čoraz priebojnejšou. Páčil sa mi nenútený štýl autorkinho písania. Zbytočne totiž príbeh neťahala z extrému do extrému. Kniha bola plná vedľajších postáv a popravde, ani nie je šanca na všetky si spomenúť. Tie dôležité ale zarezonujú v hlave a dá sa v tomto množstve orientovať. Výborne vykreslené boli intrigy, kto vlastne stál za kráľovnou a veril jej a kto bol zradca.
Nečakajte ani žiadne urputné boje. Myslím si, že je ich naozaj len pár menších ale zvratovo dôležitých. Jediné poriadne vygradovanie deja, bolo v podstate až na konci, ale na to sa oplatilo čakať. Taktiež nečakajte žiadne lovestory. Síce jeden náznak tam je, ale určite v tom nečakajte ťažného koňa príbehu. Ten bol niekde úplne inde. Ďalším plusom je určite zakomponovanie mágie a čo by to bolo za príbeh, keby tam nebolo aj nejaké to rúško tajomstva? Po prečítaní určite ostalo veľa nevypovedané a úplne všetko nebolo vysvetlené, takže je celkom logické nám to autorka chce kúskovať.

Johansenová má výborný štýl písania a vidno, že ešte má čo povedať. Čo sa mňa týka, bola som naozaj prekvapená, aká dobrá kniha sa z toho vykľula a ak niekedy vyjde druhý diel, určite si ho nenechám ujsť. Kráľovná Tearlingu je nielen pre mladých čitateľov. Miesto si nájde určite v širšom obecenstve.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavatľstvu Ikar a môžete si ju kúpiť tu.